Huculská stezka na Sihle

S ideou nadviazania na Huculskú stezku, ktorú už po niekoľko rokov v rámci “úžitkového šampionátu” organizujú v Poľsku, sa doslova pár nadšencov pustilo do príprav na podobnú súťaž v rámci Slovenského zväzu chovateľov a priateľov huculských koní. Za miesto súťaže bola vybraná obec Sihla z niekoľkých dôvodov. Je miestom najväčšieho Zemského chovu a teda aj najväčšej koncentrácie prípadných pretekárskych koní. Je zároveň lokalizovaná v strede Slovenska. Tieto fakty dovoľujú ušetriť náklady na prevoz koní a jazdcov. Naviac, Hucul klub na Sihle disponuje dostatočným počtom jazdcov, schopných a ochotných zúčastniť sa preteku. Ďalším dobrým dôvodom pre výber miesta je ideálny terén v priestoroch chovu patriaceho Milanovi Gondovi. Je tu futbalové ihrisko s vyvýšeným miestom na sedenie, vhodným pre divákov. Je tu príjemný a nenáročný terén na vytýčenie trate dištančného preteku. A je tu aj strmé údolie potôčika, kde je možné vybudovať náročnejšie prekážky nadväzujúce na členitý terén, ktorý nielen imituje, ale doslova poskytuje to, čo tento pretek predstavuje: divokú krajinu, ktorou má hucul čo najbezpečnejšie dopraviť svojho jazdca do vytýčeného cieľa.

Dňa 3. júla za príjemného počasia nastúpilo na zápolenie spolu deväť dvojíc v “open” kategórii, teda v kategórii otvorenej. Jazdcami boli bez výnimky iba dievčatá a jedna dospelá pretekárka, pred ktorými stáli tri rôzne disciplíny na troch rôznych terénoch.

Prvou disciplínou bol parkúr na futbalovom ihrisku. Úlohou jazdca a koňa bolo prejsť parkúrom v čo najkratšom čase a s čo najvyšším počtom bodov. Staviteľmi prekážok boli Jindro Goliáš a Milan Kubala, ktorí sa zhostili aj funkcie prekážkových rozhodcov. Prekážky samotné boli skôr technického rázu a pri ich zdolávaní mali výhodu koníky s citom pre rovnováhu, rozvážne a dobre ovládatelné. Takisto jazdci s pevnými nervami, ktorí sa nenechali uniesť vidinou rýchleho absolvovania parkúru boli odmenení vysokým ziskom v bodovaní. Hodnotenie prekonania prekážok bolo veľmi jednoduché: za zdolanie prekážky bez chýb 10 bodov, s chybami 5 bodov, tretie odmietnutie alebo vynechanie prekážky 0 bodov. Maximálny počet povolených vynechaní prekážok bol 30%. Keďže sa meral aj čas, ktorý bol stanovený ako hlavné kritérium, bodové zisky boli prevedené na časové penále: 10 bodov = 0 trestných sekúnd, 5 bodov = 5 trestných sekúnd, 0 bodov = 10 trestných sekúnd. V tejto disciplíne bola najúspešnejšia Janka Turňová na kobyle Žofka.

Druhou disciplínou bol dištančný terénny pretek na 1200m. Trasa viedla po poľnej ceste, okolo ohrád na okraji lesa, cez lesnú prť, lesným chodníčkom a lesnou cestičkou späť k štartu. Každý zo šiestich úsekov bolo potrebné prejsť v prepísanom ruchu. Porušenie ruchu sa trestalo desiatimi trestnými sekundami. Vymedzený úsek na zmenu ruchu bol päť krokov pred a päť krokov za značkou označujúcou úsek. Túto časť preteku absolvovali všetky dvojice bez trestných bodov a tak rozhodoval najkratší čas. Ten dosiahla dvojica Janka Kubišová so Žofkou.

Tretia a posledná disciplína – cross country bola skutočnou terénnou skúškou so 14 prekážkami rôzneho typu: začínala sa dreveným môstikom cez potok, viedla okolo koryta, ktoré bolo treba prebrodiť, obsahovala slalomovú časť a aby jazdec vedel, že to jeho kôň nemá až také ľahké, musel po zosadnutí z koňa aj on po svojich do strmého kopca a zasa dolu, vedúc koňa na ruke. Po vysadnutí znovu cez potok, popod smrekovú húštinu, pomedzi stromy úzkym prejazdom a dolu prúdom potoka k poslednej disciplíne – cvalu do strmého kopca na ktorého vrchole bolo treba dať pozor na cestu a motajúcich sa turistov. Hodnotilo sa podľa rovnakých pravidiel ako pri prvej disciplíne. Najrýchlejšia bola opäť Janka Kubišová a kobyla Žofka.

Po ukončení súťaží zostávalo už len sčítať dosiahnuté časy z jednotlivých disciplín a porovnať výsledky. Celkové poradie v prvých pretekoch Huculskej stezky na Sihle bolo nasledovné:

Janka Kubišová – Žofka
Radka Gondová – Žofka
Saša Šrobárová – Inka
Majka Zelinková – Žofka
Evka Kostúrová – Božka
Stanka Kostúrová – Peja
Miška Zelenská – Baška
Janka Turňová – Žofka
Janka Kubišová – Jerguš (mimo súťaž)

V poradí prvou jazdkyňou teda bola Janka Kubišová z Rimavskej Soboty na kobyle Žofka. Pre objektívnosť treba povedať, že Janka je členkou jazdeckého oddielu a účasť na jazdeckých pretekoch nie je pre ňu ničím výnimočným. Túto výhodu ostatné účastníčky nemali. Ako sa však patrí na správnu kamarátku, Janka sem-tam vypomohla drobnými, ale účinnými radami aj svojim súperkám. Druhou v poradí bola Radka Gondová z Lomu nad Rimavicou, ktorá jazdila tiež kobylku Žofku. Radka absolvovala preteky bez použitia sedla, čo je pomerne veľký hendikep. Napriek tomu ukázala divákom, že to vie a nie hociako. Tretie miesto obsadila Saška Šrobárová z Liskovej pri Ružomberku na kobylke Inka. Saška mala nevýhodu cudzieho prostredia, ale zabojovala a svojím umiestnením potešila nielen seba samu, ale i “kouča” Milana Kubalu.

Jediným koňom, ktorý sa zúčastnil pretekov mimo súťaž, bol Jerguš (Hroby XIII). Tento žrebec nebol hodnotený, pretože je v pripúšťacom období a dlhšie nebol jazdený. Navyše, keďže pripúšťa prvú sezónu, mal tento mládenec problémy sám zo sebou. Technické prekážky mu nešli, nevedel sa koncentrovať (toľko “kočiek” okolo…) a voda sa mu tiež bohvieako nepáčila. Dve prekážkové trate absolvoval v sedle s Jankou Kubišovou až po ukončení pretekov kobýl. Ak by sa hodnotil jeho výkon, pri všetkých nečistých prejazdoch a vynechaniach prekážok by sa umiestnil na druhom mieste.

Prvý – skúšobný šampionát sa vydaril. Umiestnení jazdci boli pri slávnostnom nástupe ocenení peknými pohármi, všetci pretekári a organizátori obdržali pamätnú plaketu. Ceny a plakety pre nás zabezpečila manželka Jindra Goliáša, pani Jana Goliášová, ktorej patrí srdečná vďaka. Vďaka patrí aj všetkým zúčastneným bez rozdielu veku a funkcie na tomto podujatí. Jazdkyniam za nebojácnu účasť (skoro u všetkých na vôbec prvých pretekoch), Milanovi Gondovi za poskytnutie koní, priestorov a zabezpečenie hudby a čísel pretekárov, Jindrovi Goliášovi za výrobu značiek a prekážok a spolu s Milanom Kubalom za postavenie prekážkových tratí. Všetkým, čo neváhali priložiť ruku k dielu a aj tým, ktorí nám aspoň v našom snažení držali palce. Môj a nielen môj obdiv patrí hlavne štvornohým pretekárom: huculským kobylám, ktoré popri svojich materských povinnostiach bez problémov absolvovali preteky. A ešte väčší obdiv si zaslúžia sotva niekoľkotýždňové žriebätá, ktoré sa na trať vybrali spolu s ich súťažiacimi matkami.

Špeciálnu cenu by si v tomto podujatí zaslúžila kobyla Žofka, ktorá absolvovala štyrikrát každú z troch rôznych disciplín (!), vždy s iným jazdcom a skončila prvá v každej z disciplín a tým i v celkovom poradí. Táto kobyla predstavuje ideál huculského plemena. Je rýchla, vytrvalá, má pevné nervy a cit pre bezpečný prechod prekážok. Skutočný poklad…

Prvá Huculská stezka na Sihle sa skončila. Nebola však o víťazstve. Alebo bola… ale nie len o víťazstve v preteku. Bola o víťazstve dobrej myšlienky, o víťazstve chcenia nad pohodlnosťou, alebo nerozhodnosťou. Bola o túžbe, urobiť aj niečo iné, než len to, čo musíme a urobiť to často aj na úkor seba samého. Bez zisku, ba naopak – s vynaložením vlastnej energie a vlastných peňazí.

Tí, ktorí o takomto podujatí dlho predtým rozprávali a ktorí sa do jeho prípravy a realizácie aktívne zapojili, tí všetci už v ten večer pri ohni, doma v posteli, či v stane v spacáku rozmýšľali o tom, ako to nabudúce spraviť lepšie, atraktívnejšie, dokonalejšie. Len tak – pre radosť. Ešte raz ďakujem všetkým…

MVDr. Peter Kováč