Záhorská 2011.

Áno,

na Záhorskej bolo úžasne a je škoda, že si človek tú krásu okamihov niekedy uvedomí, až keď sú preč. Asi aj na tie jazdecké dovolenky treba aspon dva týždne kým sa stihneme uvoľniť a užívať si chvíle. Tentokrát to boli chvíle zaujímavé o to viac, že sme stretli skupinku nadšencov a priaznivcov historického šermu. Vzhľadom na to, že sme sa my (huculkári), pozliezali tradične s oneskorením, nemali sme možnosť bližšie sa zoznámiť s novými priateľmi. Sprevádzali sme ich ale na treku cez hory a lúky aspoň ten jeden deň. Najväčší zážitok asi mali obyvatelia Hriňovej, keď zrazu videli skupinu 22 jazdcov a koní veľmi pestrého výzoru – od seriózneho westerňáka, cez pitoreskných mušketierov až po Atómoveho mravca na Haflingovi. Údiv na tvárach miestnych bol nefalšovaný a spontánny potlesk niektorých Hriňovčanov pozerajúcich na nás spoza bránok a plotov naznačoval, že také čosi videli asi iba v telke. Nuž, dal by som si takú jazdu ešte raz…

No Comments Yet

Leave a Reply