V dňoch 13. a 14. augusta 2005 sa v našej krajine po prvýkrát konalo medzinárodné zápolenie huculských koní, ktoré vo svojich krásnych priestoroch usporiadal Národný žrebčín Topoľčianky. Národný žrebčín je garantom chovu tohto vzácneho plemena na Slovensku a riaditeľ NŽ Ing. Michal Horný je pre súčasné funkčné obdobie predsedom Hucul International Federation – medzinárodnej organizácie pre chov huculských koní.
Šampionát mal chovateľskú a športovú časť. V sobotu 13. augusta prebiehala chovateľská časť a popoludní sa rozbehli aj súťaže v niektorých športových disciplínach. Športové súboje potom pokračovali v nedeľu, ktorá bola hlavným súťažným dňom. Rozčlenenie na dva dni bolo nutné, pretože na toto historicky prvé podujatie sa prihlásil neuveriteľný počet chovateľov a športovcov s takmer 150 (!) čistokrvnými huculmi. Pre predstavu verejnosti – toto množstvo trikrát presahuje počet huculských kobýl registrovaných v Plemennej knihe Národného žrebčína, teda trikrát viac, ako je počet čistokrvných huculiek chovaných na Slovensku…
Sobotňajšia chovateľská prehliadka bola rozčlenená podľa vekových skupín a pohlavia koní na 7 kategórií. Diváci mali možnosť vidieť pestrú paletu huculov rôznych krajín a zažiť konfrontáciu medzi výsledkami jednotlivých chovov. Pri predvádzaných kobylách, doraste a žrebcoch nebola núdza o silné emotívne zážitky, rovnako ako pri hodnoteniach medzinárodnej rozhodcovskej komisie.
Medzinárodného šampionátu sa zúčastnili chovatelia, jazdci a vodiči záprahov z Poľska, Česka, Maďarska, Rakúska a samozrejme Slovenska. Slovenskú republiku zastupovali kone a jazdci Národného žrebčína Topoľčianky a niekoľko koní a ich sprievod zo zemského chovu, teda koní súkromných majiteľov. Z nich na chovateľskú prehliadku a zároveň do športového zápolenia bolo prihlásených sedem kobýl Milana Gondu z Lomu nad Rimavicou, jedna kobyla Ladislava Csillaga z Košíc a plemenný žrebec Hroby XIII.
V kategórii troj- až štvorročných kobýl sa umiestnili kobyly Milana Gondu: Beruška na 17. a Naďa na 20. mieste z 22 zúčastnených.
V kategórii päť- a viacročných boli kobyly tohto chovateľa: Sindy na 11., Baška na 23., Peja na 26., Sihla na 27. a Žofka na 30. mieste z 31 uvedených na Rozhodcovskej listine vydanej NŽ Topoľčianky. Sandra Laca Csillaga bola hodnotená na 29. mieste.
Tieto kone boli pôvodne prihlásené aj do súťaže v Huculskej stezke, ale tesne pred súťažou sa jazdci účasti vzdali. Treba povedať, že bohužiaľ, pretože terény, ktoré tieto hucule chované v Podpoľaní zdolávajú takmer denne, dávali ich jazdcom veľké šance na čestné umiestnenie. Ďalší traja prihlásení chovatelia sa nakoniec Šampionátu nezúčastnili, čím sa počet hodnotených koníkov znížil o sedem domácich aktérov.
Jediným huculským koňom zo slovenského zemského chovu aktívne súťažiacim v chovateľskej i športovej časti sa stal Hroby XIII. Tento žrebec je typickým predstaviteľom plemena hucul a zároveň typickým predstaviteľom línie Hroby, pochádzajúcej z rumunskej Bukoviny. Pôsobí ako plemenník zemského chovu a súčasne je využívaný na športovo-rekreačné účely v jazdeckom oddieli Ranča pod bukmi v Kalonde pri Lučenci. Hroby XIII sa na chovateľskej prehliadke v kategórii žrebcov 5 -ročných a starších umiestnil na 9. mieste v poradí zo 16 prihlásených. Treba uviesť, že hodnotenie tohto žrebca sa stretlo s nevôľou a nesúhlasom prizerajúcich sa divákov. Tí nevedeli pochopiť, prečo odborná porota priradila najnižšie známky za bodovanie tým partiám tela, ktoré v porovnaní s konkurenciou u Hrobyho XIII jednoznačne vynikajú. Poradie ostatných žrebcov v kategórii VII, rovnako ako posudzovanie koní v predchádzajúcich kategóriách vzbudilo otázky, akým smerom sa chov hucula uberá, keď niektoré kone umiestnené na prvých miestach majú skôr exteriér športového ponyho, než exteriér horského koňa, ktorý je priamym potomkom divého karpatského tarpana.
Na záver tejto časti podujatia sa bojovalo o titul Šampióna výstavy. Výsledok bol opäť prekvapením, keď sa šampiónom celej výstavy stal poľský žrebec Gwiazdor umiestnený predtým v Juniorskom šampionáte na druhom mieste za kobylou Lubianka z poľského zemského chovu. Vicešampiónom sa stal Goral XV z chovu Národného žrebčína Topoľčianky, ktorý sa však mal podľa názoru mnohých odborne rozhľadených divákov stať úplne jednoznačne celkovým víťazom chovateľskej časti šampionátu. V Seniorskom šampionáte sa Goral XV umiestnil na druhom mieste za poľským Puskarom.
Ako vyslovene nevhodný sa ukázal spôsob prezentovania hodnotenia koní hlásateľom a to z toho dôvodu, že nebol časovo synchrónny s predvádzaním zierat. Diváci si mohli vypočuť bodovanie jednotlivých častí tela a celkový výsledok hodnotenia koňa v čase, keď sa už na trojuholníku predvádzalo zviera ktoré prišlo ako ďalšie v poradí. To neumožnilo konfrontáciu diváckeho hodnotenia a oficiálneho hodnotenia porotou. Naopak, tento systém rušil koncentráciu diváka. Systém hodnotenia bodovacími žetónmi, ktoré by porotcovia ukázali divákom a hlásateľovi (ako pri krasokorčuľovaní) a okamžité sčítanie počtu bodov hneď počas predvádzania by určite len prispel k prehľadnosti a k odbornej výchove divákov. Nehovoriac už o komentovaní plusov a mínusov tak, ako je to už aj u nás bežné napríklad z výstav psov. Vzhľadom k naozaj veľkému počtu vystavovaných huculských koní, sa tento spôsob mohol použiť aspoň pri súťaži o víťazov kategórií a víťaza šampionátu.
Odhliadnuc od toho, či sa nám posudzovanie medzinárodnou rozhodcovskou komisiou páčilo, alebo nie, môžeme konštatovať, že každá zo zúčastnených krajín priviezla do Topoľčianok okrem priemeru aj huculské kone na ktorých sa naozaj mohlo oko milovníka koní popásť.
Športová časť obsahovala jazdecké a vozatajské disciplíny. V sedlových i záprahových disciplínach diváci sledovali súboje v drezúrne a parkúre. Dynamikou a vzrušujúcimi momentami sa vyznačovala súťaž vo vozatajskom maratóne. V špeciálnej časti sa vôbec prvý raz na Slovensku konala medzinárodná súťaž v takzvanej Huculskej stezke. Ide o súťaž, ktorá spája prvky military veľkých športových koní a niektorých westernových disciplín (trail). Huculská stezka je pôvodnou poľskou disciplínou a má simulovať zdolávanie prekážok, s ktorými sa bežne stretáva jazdec pri putovaní prírodou v sedle koňa. V športovej časti sa Hroby XIII zúčastnil vozatajskej drezúry a vozatajského parkúru. V drezúre s vodičom MVDr. Petrom Kováčom ani v parkúre s MVDr. Petrom Šofrankom náš koník do oficiálneho poradia nezasiahol, pretože bol jediným štartujúcim v jednozáprahu, kým všetky ostatné ekipy súťažili v dvojzáprahoch. Pre nás je však dôležité, že pri svojej športovej premiére sa podľa bodového hodnotenia umiestnil na slušnom mieste (piaty v drezúre). Pretože účasť na pretekoch bola kôli vysokému počtu zúčastnených obmedzená organizátormi na dve disciplíny, pripravený jazdec Ivan Farbák už do bojov v jazdeckom parkúre nezasiahol.
Na záver podujatia sa konal večerný Gala-program v ktorom sa predstavili všetci zúčastnení a v ktorom sme mohli vidieť zaujímavé ukážky: Rakúšania zaujali predvedením pekného „küru“- figurantnej jazdy na hudbu, v ktorej sa okrem jazdca a koňa synchrónne predvádzal psík plemena border-colie. Z Rakúska pochádzali aj dievčatá v čarodejníckych kostýmoch predvádzajúce „Sabat bosoriek“. Maďarskí jazdci predviedli svoje tradičné ukážky jazdeckých hier kočovníkov a ukážku nosných vojenských sediel z obdobia 1. svetovej vojny. Poliaci vyštartovali na dráhu so záprahom „Balagulskej štvorky“, teda štyroch koní zapriahnutých vedľa seba. Za ňou sa vybral sprievod v goralských a huculských krojoch. Je škoda, že Národný žrebčín Topoľčianky poslal do Gala-programu jediný vlajkový štvorzáprah a jeho posádku oblečenú v goralských krojoch. Na nedávnych Dňoch lipických koní, toho ukázal s huculmi viac (pozri fotografie) a to s patričným ohlasom: Zaľahnutie nosného koňa na vodidle a následne jazdeckého koňa – obe na doslova neviditeľný povel jazdca Národného žrebčína bolo oveľa efektnejšie ako pokladanie maďarských koní zdvihnutím kočatiny a vyvrátením hlavy za použitia uzdy. Pravdou však je, že v reálnej situácii je ľahšie ovládať dva kone, ako prinútiť zaľahnúť celú konskú karavánu. Bohužiaľ, napriek sľubom o prizvaní chovateľov slovenského zemského chovu do prípravnej skupiny sa žiadna spolupráca nekonala. Je len jasné, že sa tiež nekonala žiadna príprava a teda ani žiadna prezentácia zemského chovu v Gala-programe. Ak sa podľa riaditeľa Šampionátu mal hucul prezentovať ako rodinný kôň – kôň pre všetkých, tak sa tento akcent v slávnostnom závere podujatia akosi rozplynul. Takúto príležitosť už slovenskí chovatelia doma mať nebudú… Ešte raz – škoda!
Napriek zmiešaným dojmom som rád, že sme sa zúčastnili ako aktívna výprava takého ojedinelého podujatia, akým medzinárodný šampionát huculských koní určite je. Tak ako väčšina zúčastnených divákov a súťažiacich aj my sme si odniesli mnoho krásnych zážitkov. Kto nebol, môže len ľutovať. Tešíme sa opäť na najbližšiu príležitosť prezentovať naše všestranné a ešte stále odolné národné plemeno huculského koňa širšej jazdeckej i laickej verejnosti. Budúci medzinárodný HIF Šampionát huculských koní sa však už bude konať v inej členskej krajine.
MVDr. Peter Kováč
P.S.: Detailné výsledky môžete nájsť na webstránke Národného žrebčína Topoľčianky.